... presli dva tyzdne a ja som si ta vzala domov, bola som neskonale stastna,uz si mi darovala prvy usmev.Tvoja starsia sestricka si ta zvedavo v postielke obzerala. Po styroch rokoch, pravidelnych kontrol na neurologii, doktorka mi s radostou oznamila, ze okrem toho, ze mas ploche nozicky si zdrava. Len vtedy mi velky kamen odpadol zo srdca, radost ktoru som prezivala sa neda opisat.V tom obdobi sa ti narodil este bracek a zanedlho som ostala na vasu vychovu sama. A ty si mi rastla pred ocami,rozdavala si usmevy na vsetky strany,bola si oblubena v skole, medzi kamaratmi,pamatam na jedny Vianoce, ked si svojmu bracekovi vyrobila darcek pod stromcek z kotucov toaletneho papiera,ktore sa premenili pod tvojimi drobnymi ruckami na prekrasny hrad. Stale si nieco tvorila, zopar srdiecok, ktore si mi vyrobila mam odlozene dodnes,ked si ich prezeram a citam slovka lasky vzdy mam slzy v ociach, lebo to krasne obdobie je nenavratne prec... Teraz mas dcerka 23 rokov, vyrastla z teba nadherna zena, nielen krasou, ale aj srdcom, usmevy rozdavas dalej, aj ked prezivas svoje male prehry, lebo nie vzdy v zivote nam to vychadza tak, ako si predstavujeme, alebo naplanujeme. Tak ako vtedy, ked si bola male dievcatko, aj teraz ti osusim tvoje slzicky,ty ma objimes a utekas do mojho srdiecka, tak ako vtedy... v objati si prepletala nozickami a bezala, bezala... V mojom srdci si bola od narodenia dcerka a budes v nom stale, ako aj tvoji surodenci.Laska matky k svojim detom je vecna. Teraz sme daleko od seba,citam medzi riadkami tvojich sprav ako ti chybam, aj ked mas dost ludi okolo seba, ktori ti vracaju usmevy... Nedavno si mi poslala spravu, ktorou si povedala vsetko : Mamicka, dakujem ti, ze SOM.
14. jún 2007 o 13:36
Páči sa: 0x
Prečítané: 757x
Dcerke
...ked si sa narodila,bola si maly uzlicek, z ktoreho trcalo vela hadiciek...bolo to zle, velmi zle,lekari iba krutili hlavami a odpoved na moju nevyslovenu otazku co som mala v ociach znela: "rano uvideme,mamicka, rano..."
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)